Ako chlpatá guľa zmenila celú rodinu

26/06/2012 20:33 ČLÁNKY Ostatné
Čo by som chcela pod stromček? Jednoznačne psa! Toto bola moja odpoveď rok čo rok, keď som ako mále dievčatko písala povinne list Ježiškovi.

Každoročne ma chytali záchvaty plaču, pretože sa rodičia vždy z toho vyzuli a pod umelým „akožestromom“ nebola po chlpáčovi ani stopa. Raz nám s bratom zalepili oči papagájom, no o rok cestoval do „teplých krajín“, lebo svojim vreskotom vydieral celú rodinu a otcovi takmer vykloval oko. Po pár rokoch som si uvedomila, že tudy cesta nevede a prestala som oň žobrať.

Tento krát to vyjde
To však neznamená, že som sa vzdala. S priateľom bývame v dvojizbovom byte s vlastnou záhradou, rozumej ideálne podmienky, čiže namiesto robenia psích očí na našich, sa moje zreničky zahryzli do neho. Po toľkých rokoch mám predsa prax a po jednom dni strávenom s požičaným chlpáčom, bolo rozhodnuté. Rozrastieme sa! Začali sa prípravy. Prvý prišiel pelech, potom vlhké utierky určené pre zvieratká (áno, aj také niečo existuje, keď máš zľavový kupón, nie je čo riešiť :) ), krmivo, prenosná taška a napokon 7,5 týždňová biela guľka. 

Dlhá cesta presviedčania

Príbeh nášho drobca síce znie idylicky a takmer bezproblémovo, no nebolo to celkom tak. Kým padlo definitívne áno, prebiehali presvedčovacie manévre. Každý druhý víkend trávime u svojich rodičov, logicky teda potrebujeme súhlas na prenocovanie nášho nového prírastku. Čo s ním, keď pôjdeme na dovolenku, kto si ho vezme na Silvestra, zvládne občas cestu vlakom??? Samé otázniky a odpovede niekde v plyne. Psíčkari v okolí nás napokon utvrdili, že všetko sa pri menšej snahe dá zvládnuť. Rodičia privolili, babka tiež, no mala problém s vybratým menom. Zasvätení z vás poznajú seriál Game of thrones a princeznú Sansu tým pádom takisto. Originálne, milé, pre polku našej family ale nezapamätateľné.

Je tu deň D
Noc predtým ako som si mala ísť po sučku maltézkeho psíka, som patrične bujaro oslávila narodeniny jednej známej a ráno oľutovala počet do seba kopnutých pohárov vína. Opica, suchoty a dve hodiny do cesty autom po drobca. Bystrinka, Fatra, mdloby, ide sa. Vonku úpek, môj žalúdok tancoval na vode a cesta do Prievidze nemala konca. Zastali sme s ocinom pred nákupným centrom a 5 minút som z auta videla v náručí mladej baby snehobielu vec, ktorá sa hýbala. Na moment som zabudla na roztočený kolotoč okolo mňa a keď mi malá guľka pristala v náručí, olizujúc mi nos, vznikla láska na celý život. Za asistencie ocina sme jej kúpili nejaké drobnosti a hurá späť. Žalúdok si však nedal povedať a radosť zo šteniatka vystriedal strach o interiér auta. Koniec dobrý, všetko dobré.

Malá cestovateľka
Sansa (spočiatku mi meno prechádzalo) bola neskutočná. Podkýnala sa o vlastné labky, pískala ako Mončiči a každý, kto s ňou prišiel do kontaktu, sa nehou mohol roztopiť. Po troch hodinách sa zmenila na Bibi a zavládla všeobecná spokojnosť. Začali sa zhromažďovať návštevy, darčeky a tí, ktorí boli predtým proti, razom stratili zábrany a krpec si ich nenávratne získal. Večer sme ešte absolvovali cestu do Bratislavy. V novej prenosnej taške ani nezbadala, že sme zmenili okres a celý jej doterajší život. Momentálne doma obžúva priateľovu papuču a robí pravidelné mláčky. Je neuveriteľné, ako dokáže 1,3 kilový psík zmeniť správanie a vnímanie dospelého človeka. Kvôli nemu je ochotný šaškovať na koberci, nechať si oblízať lysinu, ocikať podlahu a zriecť sa spánku. Je famózna, moje citové vydieranie stálo za to! :) 

DISKUSIA K ČLÁNKU
(vaše meno)
Ak sa prihlásite vaše komentáre môžu ostatní hodnotiť. Ak nie ste ešte zaregistrovaný zaregistrujte sa obratom tu.


+43442
+39015
+18465
+4703
Hodnotenie uživateľov
+10 b
nový obrázok alebo video
+5 b
nový vtip alebo citát
+1 b
komentár v diskusií